Hrad
Prvá písomná zmienka o Fiľakove je z listu Maďari pápežovi z 2. februára 1242, v ktorom je fiľakovský hrad spominaný ako jeden z hradov, ktore prežili tatárske nájazdy: ,,... Aj my sme čakali pomoc cirkvi, matky našej, aby sme pri dunajských prievozoch stali zoči voči nepriateľom kristovho mena. Nakoniec, pretože Dunaj zamrzol, voľnou sa pre nich stala cesta a mohli prejsť k nám. A keď už prešli, so zlým úmyslom sa roztrúsili po krajine, aby dielo zla dokonali. Nás však dosť veľa bolo, a primerane vyzbrojení, utiahli sme sa do Belehradu, Ostrihomu, Györu...a na druhej strane do Pozsonyu (Bratislavy), Nitry, Komárna, Fiľakova..., a ďalších hradov a podobne opevnených miest."
V roku 1423 Fiľakovo získáva mestské privilégia. Hrad vystrieda niekoľkých majiteľov: rytier Hartwig (1283), Majster Egyed, Matúš Čák Trenčiansky (1311-1321), Blažej Fónyi (od 1322), Kónya (1354). Listiny z roku 1348 a 1385 spomínajú Fiľakovo ako kráľovský hrad. Okolo roku 1390 získal hrad Leustach. V roku 1435 kráľ Žigmund dal hrad do zálohy Perényovcom. V roku 1438 ho vlastní kráľovná Alžbeta, ktorá v novembri roku 1440 poverí Jána Jiskru z Brandýsa na vojenské zabezpečenie panstva. V roku 1483 vojská kráľa Mateja Korvína pod vedením Ondreja Lábatlana dobijú hrad proti majestátu sa búriaceho Štefana Perényho. Fiľakovský hradný pán Štefan Perényi privítal vojsko delovými salvami a zabarikádoval sa na hrade, neskôr však hrad opustil /ušiel / a ten sa dostal do rúk kráľa.V roku 1490 kráľ Vladislav II.Jagelovský správou hradu poverí budínskeho kapitána Blažeja Raškaia.V čase tureckej okupácie Novohradu Fiľakovský hrad dobyli 4. septembera 1554 sečiansky beg Kara Hamza a hatvanský beg Ali. Turecká okupácia spôsobovala poddaným neistotu, biedu, strach ale prinášala aj obete na životoch.Hrady v severnom Novohrade boli pre svoju zemepisnú polohu kľúčovým územím. Pre kráľovskú stranu mali byť hrádzou proti tureckej expanzii z juhu z poddunajských oblastí, z Budína a zo severu predpolím stredoslovenských banských miest. Situácia sa začala meniť koncom 16. storočia, keď sa rozhodlo, že pre bezpečnosť banských miest treba naspäť dobyť hrady Modrý kameň a Divín.Turecká posádka sa vzdala po útokoch kapitána Pálfyho s kráľovským vojskom o sile sedem tisíc mužov a začal ostreľovať hrad.V tom čase Turci odtiahli aj od Divína ale oslobodiť Novohrad úplne sa nepodarilo.V septembri 1682 pritiahli pod Fiľakovský hrad skupiny kuruckých vojsk, a keďže im hrad nebol vydaný dobrovoľne ich vodca Imrich Tököli hrad vyhodil do vzduchu a tým Fiľakovo stratilo vojensko - strategický význam. 
Matej Bel uvádza legendy, že údajne pastierov pes "Füles" /Ucháň/, alebo pastier Filek /Philippo, Filep/ našiel poklad, z ktorého dal postaviť rovnomerný hrad Filek. Opustiac však duch legiend v diele Klaudiosa Ptolemaiosa "Geografis hyfogesis" /z r. 150 n. l./ a na jeho mape /ktorú vyhotovil asi Agathodaemón, okolo r. 250 n. l./ je zaznamenané mesto Jazygov "Philécia" /Filecia/, ktoré niektorí autori pripisujú Fiľakovu. Názov Fiľakovo je vraj odvodené z keltského slova Fulaku /skrýša, ochranný hrad/, ktoré polatinčili na "Fileciá" /Filekiá/.Rímsky vplyv zasahoval až ku Fiľakovu a okoliu, ako sme už uviedli nálezy keramiky z doby rímskej z Fiľakova, Šídu, Prše /tu i rímska minca/. Spomínaný fragment bronzového predmetu s plastickou výzdobou v podobe ženskej hlavy z Fiľakova. Účes a riasenie odevu pripomína rímske sošky, ale nemožno vylúčiť ani možnosť, že ide o napodobenie rímskej predlohy. Kronikár Silhadar Mehmed aga z Fyndykly /r. 1682/ píše, že Fylek mu pripomína arabské slovo "felek" /nebo/, "Lebo vraj zámok Fylek akoby sa svojím vrcholom dotýkal až hviezd." Ján Rezík a Samuel Matthaeides, autori "Gymnasiologie" odvodzujú názov Fiľakovo od gréckeho slova "filake" /stráž/.Ďalší uvádzajú, že hrad Fiľakovo dal postaviť rytier Fulko /po ňom nesie názov hrad i osada/. Michal Latkóczy odvodzuje pomenovanie Fiľakova od Fulko, čo je totožné s juhoslovanským názvom Vuk /Vlk/. Slovanský Vlk má aj podobu Vilk, podľa čoho bol hrad Fiľakovo pomenovaný.Súčasné etymologické výskumy poukazujú na to, že slovenské "Fiľakovo" s maďarským "Fülek" je výsledkom paralelného pomenovania. Fiľakovo povodne Filekovo je odvodené z osobného mena Filek /t. j. domácka podoba Filip/. Zmena e – a sa uskutočnila po strate významovej súvislosti s menom Filek. Pre ilustráciu uvedieme niektoré formy písania názvu Fiľakovo: Filek, Phylek, Fylek, Philecia, Vilk, Villeck, Villagkh, Vieleck, Filekwar, Filekinum, Filekow, Filekowo, Filekovo, Filakowo, Fülek, Fiľakovo . . .Treba uviesť, že Fiľakovo patrilo do Novohradskej stolice a že ideologickým základom uhorského štátneho útvaru bolo kresťanstvo a feudalizmus, jeho vykonávateľom šľachta a duchovenstvo, úradným jazykom latinčina, substrátom obyvateľstvo slovenské a maďarské, neskôr v menšine nemecké a turecké.Vlastné dejiny fiľakovského hradu. V 13. storočí na hradnom vrchu /tufové bralo/ stála zemná a drevná pevnosť. Neskôr bol vystavaný kamenný hrad. Prvá písomná zmienka /z listu zo Székesfehérváru adresovaný pápežovi/ o hrade Fiľakovo pochádza z 2. februára 1242, keď Tatári, ešte nedobyli hrady Bratislavu, Nitru, Komárno, Fiľakovo a Abovský Novohrad. Hrad Fiľakovo je listinne doložený z 10. januára 1246, ako Filek, keď uhorský kráľ Belo IV. odobral lúpežnému rytierovi Fulkovi /Falko z rodu Kačičovcov, syn Šimona/ hrad Fiľakovo za jeho zločiny. V liste sú vymenované zločiny, lúpeže Fulka /napr. zabitie, zmasakrovanie obyvateľov Hatvanu/. Viackrát bol napomenutý, odsúdený na súboj, potom omilostený, za ďalšie priestupky daný do väzby. Z väzenia ušiel /so spoluväzňom, zabili dvoch strážcov/. Fulko sa potom skrýval na rôznych miestach a zomrel. Kráľ Belo IV. Fiľakovský hrad /i všetky majetky Fulka/ daroval synovi hlavného pohárnika Mórica, Móricovi /a jeho zákonným dedičom/ za jeho zásluhy. V liste je podrobný opis fiľakovského panstva začínajúci vedľa fiľakovskej hradnej brány siahajúci až k riekam Ipeľ, Rimava a končiaci pri potoku Dengeleg. List bol napísaný v Starom Budíne pri termálnych vodách 10. januára 1246 v 11. roku panovania kráľa.Osada Fiľakovo s právom mýta pod hradom je písomne doložená z roku 1255 /ale vyvinula sa zo staršieho osídlenia/. V roku 1262 nájdeme v listinách hrad Fiľakovo /castrum Filek/ v kráľovskej držbe, kedy tu už mala byť aj fara. Od roku 1283 hrad vlastnili rytier Hartwig, potom majster Egyed a ďalší. Zachované sú aj listiny spomínajúce Fiľakovo z r. 1270 – 1290. V rokoch 1311 – 1321 fiľakovský hrad patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Od roku 1322 hrad mal v moci Blažej Fónyi, v r. 1354 Kónya. Zachované sú listiny, ktoré spomínajú hrad Fiľakovo /Castrum Phylek/ z r. 1348, 1385. Už v roku 1365 sudcovia a prísažní z Fiľakova v jednej listine miesto "oppidum" /poľnohospodárske mestečko, ináč obkolesené múrom/ uvádzajú Fiľakovo zrejme omylom /?/ ako "civitas" /mesto?/.Od roku 1365 sa magister Stephanus uvádza ako kastelán /castellanus de Filek/ a od roku 1368 Štefan Bubek /Bebek/ ako Judex curiae – kuriátny sudca.Hrad Fiľakovo v roku 1385 má názov Castrum Phylek a bol v kráľovskej držbe.Fiľakovo sa stalo "poddaným" mestom /s výsadami mýta/ Oppidum Fylek v roku 1423. V roku 1435 Fiľakovský hrad i s panstvom /majetkom/ bol daný do zálohy z rúk plešiveckého Bebeka pre Perényiovcov – kráľom Žigmundom. Významný je dokument z roku 1435, ktorý spomína Fiľakovský hrad i mesto /Castrum Fylek, Oppidum Fylek/.O hrade Fiľakovo sú známe dokumenty z rokov 1438, 1439, 1454, 1483. O meste Fiľakovo z rokov 1423, 1435, 1454.V roku 1438 hrad vlastnila kráľovná Alžbeta, ktorá v novembri roku 1440 poverila Jána Jiskru z Brandýsa, aby jej vojensky zabezpečil fiľakovské panstvo. V roku 1451 hrad Fiľakovo obsadili vojská Jána Jiskru. V roku 1483 vojská kráľa Mateja Korvína pod vedením veliteľa Ondreja Lábatlana, dobyli Fiľakovský Hrad neposlušného Štefana Perényiho /ktorý z hradu počas bojov ušiel/. Hrad bol zverený do starosti Blažeja Ráškaiho a volal sa Fylek. V prvej polovici 16. storočia hrad patril Bebekovcom /napr. v r. 1523 – 1551 Františkovi Bebekovi, ktorý získal fiľakovské hradné panstvo ako veno manželky. Bebek sa stal lúpežným rytierom, razil aj falošné mince/. Na najstaršej Lazarovej mape Uhorska z roku 1528 je hrad Fiľakovo označené ako Filekwar. Veliteľom hradu v roku 1540 bol Blažej Mocsáry. Hrad bol rozšírený a opevnený podľa plánov fortifikačného staviteľa A. da Vedano /1540/ s ďalšími úpravami v roku 1551. V polovici 16. storočia malo fiľakovské panstvo Františka Bebeka 11 port na ktorom žilo 13 želiarov, boli tu zriadené 2 nové poddanské usadlosti, ďalšie dve boli v službách panstva a 2 boli oslobodené od platenia daní.Fiľakovský hrad v roku 1554 dobyli zradou osmanskí Turci a okupovali ho do roku 1593. O obsadení Fiľakova sa mienky autorov rozchádzajú. Podľa zachovaného listu študenta Martina z 9. septembra 1554 zradcovia boli nemeckí žoldnieri. Historik Miklós Istvánffy /Istvanfus nar. 1538/ uvádza, že Turkov vpustil do hradu turecký služobník Aethiops cez okno, ktoré slúžilo na vyhadzovanie smetí. Podľa Žigmunda Forgácha /Forgatius nar. 1510/ údajne František Bebek uvrhol do väzenia jedného kňaza. Ten, aby sa pomstil, prezradil miesto nízko položeného okna jednému Turkovi, ktorého keď z hradu prepustili, zvesť oznámil sečianskemu begovi Kara Hamzovi. Isté je však to, že hrad bol oslabený neprítomnosťou veliteľa hradu Pavla Jánossyho a neopatrnosťou strážiacich vojakov. Pokiaľ vojaci na strednom hrade popíjali a strážcovia boli premožení v noci spánkom /či vínom/, väčší počet Turkov sa pomocou 12 stôp vysokého povrazového rebríka dostal do horného hradu a zmocnili sa aj hradnej brány. Na pomoc sečianskemu begovi Hamzovi poslal budinský beg Toygon silné vojsko s delostrelectvom. Obliehaná posádka dolného hradu pod presilou kapitulovala 16. júna 1554. Fiľakovo /turecky Filek, v prameňoch ináč Fülek, Fylek, Filekinum, Vileck, Villagkh/ bolo od Turkov štyri desaťročia hrozbou banských miest. Fiľakovská hradná posádka mala napr. v r. 1556 – 57 celkom 315 vojakov /49 janičiarov, 177 jazdcov, ku pechote patrilo 89 vojakov/. Turci vo Fiľakove opevnili múry mesta, vybudovali pod vedením Mustafu Sokoliho – džámiju s minaretom, turecké kúpele, kvetinové a ovocné záhrady, stajne pre karavány, obchody, remeselnícke dielne, zdokonalili hradný vodovod, studňu a cisternu. Fiľakovo sa stalo sídlom sandžaku, ku ktorému patrilo až 12 okresov /náhijí/ v častiach Gemerskej, Malohontskej a Novohradskej stolice.Vo Fiľakove sa v rokoch 1554 –1593 vystriedalo cez desať begov.Zachované sú výstražné listy adresované všetkým mestám a dedinám zvolenského kraja zo dňa 14. apríla 1556 z Fiľakova, ktoré zaslal Hamza beg, hlavný a generálny kapitán nepremožiteľného cisára, jeho cisárskeho veličenstva Turkov. Za tureckého obdobia trpeli obce a dediny nielen v okolí Fiľakova, ale až po Zvolen a Dobšinú. Uvediem napr. vpád fiľakovských Turkov je zaznamenaný v r. 1562 do muránskeho údolia. Hasan Prodovič vyzýva slovensky niekoľko dedín v oblasti Banskej Bystrice, aby sa poddali v prospech fiľakovského sandžaku /list datovaný 30. júna 1562 vo Fiľakove/. V roku 1566 Turci dobyli aj hrad Hajnáčku. Mahmud beg s obľubou písaval napr. rožňavským: "ak máte radi svoje hlavy, daň ihneď prineste." Fiľakovský beg Ferhard Hasan pustošil okolie Muráňa, Krásnej Hôrky a Miškovca. Keď v roku 1580 Dobšiná nezaplatila do Fiľakova "podlžnosti", Sandžag beg mesto najskôr dôrazne napomenul a 14. októbra 1584 v noci prepadol, vyraboval, zapálil a asi 350 ľudí odvliekol. Turci napr. v r. 1584 na verejnom trhu mestečka Fiľakovo predali asi 2000 kresťanských obyvateľov rôzneho veku a pohlavia.17. novembra 1593 vojská Mikuláša Pálffyho a Krištofa Tieffenbacha dobyli mesto, dolný a stredný hrad. Turecká posádky horného hradu kapitulovala. V meste dobrovoľne ostalo do 300 tureckých civilných obyvateľov. Z veliteľov hradu sú známi napr. r. 1598 Michal Sörényi, od roku 1599 Honorius Tonhauser, vicekapitán František Rédei /Rhédey/ a ď.V 17. storočí Fiľakovský hrad bol sídlom komitátov Novohrad, Hont, Heveš i Pešť. Toto obdobie bolo vyplnené bojmi medzi súperiacimi mocenskými skupinami habsburskej ríše Štefana Bocskayho /1557 – 1606/, Gabriela Bethlena /1580 – 1629/, Juraja Rákocziho /1593 – 1648/.Juraj Basta /cisársky generál/ zo svojho tábora pri Ostrihome vyrazil 5. novembra 1604, o desať dní dorazil k Fiľakovu s desaťtisícovým vojskom. Dostal príkaz zaútočiť smerom na Košice, vytlačiť Bocskayho z východného Slovenska a zo Zátisia. Z Bocskayho povstaleckého centra jeden prúd pod vedením bývalého fiľakovského kapitána /1596/ Františka Rédeiho /Rhédey nar. 1560 – zomrel vo Fiľakove r. 1621/ opanoval Gemer, Malohont a koncom decembra r. 1604 už bol pod Fiľakovským hradom, ktoré bránila dobre zásobená posádky. Tu zanechal Rédei časť svojich síl a sám postupoval na západ a postupne získal všetky pevnosti /Krupina, Banská Bystrica a ď./, v marci r. 1605 i Fiľakovo, kde Bocskayovým vojakom /hajdúchom a janičiarom/ pomáhalo aj poddanské obyvateľstvo. Hradnými veliteľmi sa stali Egidius Nagy a od r. 1607 – 1627 Tomáš Bosnyák /1580 – 1634/. Podľa nariadenia uhorského snemu hrad bol opevnený v r. 1608, 1609, 1613 a 1619. Pred 9. júlom 1612 Krištof Jánossy prestúpil z protestantskej na katolícku vieru. Toto v liste odsúdil evanjelický farár. List sa dostal do rúk Tomáša Bosnyáka, ktorý intervoval u Thurzu, prostredníctvom Františka Strucca novohradského podžupana. 4. mája 1615 zhorel fiľakovský hrad i mesto. Počas protihabsburského odboja Gabriela Bezhlena proti Ferdinandovi II., 14. septembra 1619 bolo obsadené Fiľakovo. Juraj Szécsi /Széchy/ z Fiľakova vyzval banské mestá, aby otvorili brány jeho vojskám, ktoré postupne aj získali. Vnútorný rozklad v tábore Bethlena r. 1621 spôsobil to, že Szécsi dopomohol cisárskym vojskám získať späť Fiľakovo a Szécsény /Sečany/.Fiľakovským hradným kapitánom bol Herencsényi, predtým Bethlenov prívrženec. Aktívne sa zúčastnil na zaujatí Fiľakova 9. apríla 1621 pre kráľa. 10. apríla 1621 zomrel vo Fiľakove generál František Rhédey /Rédei/. Sám Bethlen asi s desaťtisícovým vojskom obľahol Fiľakovo, ale po čase odtiahol k Novým Zámkom. Začiatkom októbra 1623 Bethlen zaútočil na Fiľakovo, ale potom ustúpil. Ferdinand II. vymenoval za kapitána Fiľakovského hradu opäť Tomáša Bosnyáka. Fiľakovský Hrad mal vojenský a politický význam. Sem sa utiekla šľachta z ohrozených oblastí, tu zasadali kongregácie nielen novohradských stavov, ale aj zo stolíc – Heveš, Pešť, Solnok, Čongrád. Od roku 1630 majiteľkou Fiľakova bola Judita Bosnyákova /vdova Imrich Balassu/. Vo Fiľakove prosperovalo evanjelické gymnázium. Rozvíjali sa remeslá, cechy, poľnohospodárstvo.Počas povstania Juraja I. Rákocziho veliteľ fiľakovskej pevnosti František Wesselényi prešiel na cisárovu stranu. Ján Kemény so svojim vojskom chránil tylo povstaleckých jednotiek obliehajúcich Fiľakovo roku 1644. Začiatkom augusta 1645 s asi tritisícovým vojskom generál Farkaš Puchaim vtiahol do Fiľakova. V roku 1648 zomrel Juraj I. Rákoczi a v tom istom roku skončila aj tridsaťročná vojna. Vicekapitánmi Fiľakovského hradu boli napr. Pavel Kovách /1642/, Pavel Vádaszy /1647 – 49/. Šľachtické tituly /listiny/ bez pozemkov vo Fiľakove dostali rodiny Nagy /1649/, Borbás, Kozáry, Tornyos, Kalcsó a Fábian /1651/. Kapitánom hradu v r. 1650 – 1664 bol Adam Wesselényi, vicekapitánom László Fekete. Dedičným hlavným kapitánom Fiľakovského hradu sa stal od r. 1657 Štefan Koháry I. /? – 1664/.Hrad a mesto Fiľakovo opísal turecký cestovateľ Evlija Čelebi /1611 – 1683/ v diele "Sijahatname" /1655/ takto: "Je to pevný hrad, postavený na vysokej skale vyčnievajúcej k nebu, s panovníckou džámijou, ktorá má sedem veží so škrídľovou strechou. Má jedinú bránu a dvesto domov so šindľavou strechou. Medzi nimi je zbrojnica a skladište potravín. Dolné mesto: na východnej strane skaly vnútorného mesta, na úpätí skál, na šírej rovine stojí sedemsto väčších – menších domov postavených z tehál . . . Aj toto vonkajšie mesto má hlbokú priekopu, dvadsať drevených veží, tri brány, desať kostolov a dvesto prázdnych krámov . . . "Na uvedený opis Čelebiho sa treba pozerať, pravda kriticky. S rezervou treba brať najmä jeho číselné údaje. Aj napriek tomu jeho opisy sú cenným prameňom. Fiľakovská pevnosť pozostávala z troch častí: z horného, stredného a dolného hradu. Na blízkom kopci "Červená skala" /Vöröskö/ bola okrúhla pozorovacia bašta. Na tzv. Strážnej hore /Örhegy, smerom na Lučenec/ boli rozostavené ešte stráže. O Fiľakovskom hrade máme zachované viaceré romantické rytiny, nákresy i pôdorysy už zo 16. a začiatku 17. storočia napr. medirytina A. E. Birckensteina a ď. Reálna kresba hradu a mesta je z roku 1670, ktorú vyhotovil Johann le Dentu. Stálu posádku na hrade tvorilo v roku 1652 celkom 197 nemeckých pešiakov, 300 husárov, 150 hajdúchov, 25 delostrelcov a 7 iných vojakov. V roku 1655 snem nariadil aby v hrade bolo 330 husárov a 300 pešiakov. V roku 1670 na hrade bolo 400 husárov a 300 hajdúchov, v roku 1681 celkom 100 pešiakov, 300 husárov a 200 hajdúchov. Od roku 1667 hlavným kapitánom hradu bol Štefan Koháry II. /1649 – 1731/, ktorý dal r. 1672 opraviť hradné múry. Z roku 1664 máme zachovanú pečať Koháryho: "STEPH. KOHÁRY E. A. SUP. COMES. COM. HONTEN. S, C. R. M. CON. PRAE. FILEK. ET. ZECSENS." /Stephanus Koháry, Eques auratus, supremus Comes. Comitatus Hontensos, Sacr. Caes. Regiaque Mattis Consiliarus, Praefectus Filekiensis et Scecseniensis./V roku 1677 sú správy, že na fiľakovskom hrade vyniesli rozsudky palicovania i smrti nad tými, ktorí hrešili. Útok kuruckých a tureckých vojsk o Fiľakovo r. 1678 bol odrazený hradnou posádkou. Z dôstojníkov hradu vynikli napr. Adam Vesselényi a Samuel Belovics. Vicekapitánmi hradu boli napr. Martin Unger, Pavel Bélteky a ď. Máme zachované "Militaria" – archívne údaje o vojakoch, dôstojníkoch z Fiľakova za roky 1634 – 1681. Thökölyovci najali akéhosi Andreja Braka, aby za sľúbených 20 000 toliarov podpálil svoj dom v meste Fiľakovo. Posádka hradu, ktorá by išla hasiť požiar by bola napadnutá Turkami. Veliteľ hradu sa to však dozvedel, dal Braka mečom popraviť, mŕtve telo na štyri kusy rozťať a tak pred mestom na štyri strany sveta na koloch vyvesiť. V roku 1682 posádka hradu /mala pôvodne 4000 vojakov, stotníkmi jazdectva boli: Štefan Sövényházi, Andrej Szaday, Andrej Fekete, Ján Bérczély, Štefan Czecze, Michal Becsereky, Ján Darabos/ hrdinsky bránila Fiľakovo pred tureckou armádou a oddielmi Imricha Thökölyho /spolu okolo 10 000 vojakov/. Paša Seldi ostreľoval hrad zo severu, paša Ibrahim zase z kopca z východnej strany. Michal Apafy a generál Michal Teleki útočili na mesto a hrad z juhu. Petróczy, Szirmay, Petneházy, Kezér vidiac presilu žiadali Štefana Koháryho II. aby hrad vzdal. Z mesta prišli na pomoc hradu Lukáš Mácsay, Štefan Csont, Gergely Kakuk s jednotkami. Veliteľ hradnej stráže Pavel Gyürky s časťou nemeckého vojska sa pridal ku Thökölymu. Hradná posádka proti vôli hradného kapitána Štefana Koháryho II. kapitulovala 10. septembra 1682 po dvojtýždňovom obliehaní. Turci potom vyhodili hrad do povetria. Okrem mesta zhorel v hrade aj archív troch stolíc /Novohrad, Heves, Vonkajší Szolnok a Pest – Pilís – Solt, listiny/. 16. septembra 1682 vo Fiľakove odovzdal Ibrahim paša list sultána o vymenovaní Imricha Thökölyho za uhorského kráľa. Sultán mu poslal prostredníctvom veľkovezíra symboly kráľovskej moci: plášť, meč, budzogáň, zástavu a korunu. Thököly kráľovský titul neprijal, používal titul knieža a pán Uhorska. Štefan Koháry II. bol odsúdený na 35 mesačné väzenie. Vypálené mesto bolo postupne znovu osídlené a vystavané, ale hrad ostal v ruinách.
