Tomáš Bosniak

Rod Bosniakovcov pochádzal z územia dnešnej Bosny.Pod vplyvom turkov, ktorí začínajú postupovať, boli nútení sa odsťahovať do Slavónie na svoje majetky. Práve v tom období mnoho rodín z Dalmácie, Chorvátska a Slovinska prichádza na územie Slovenska. Príslušníci rodu Bosniakovcov sa napokon usídlili v Bratislavskej a Nitrianskej stolici. Skutočnosť,že pochádzali z územia Bosny vyplýva aj zo samotného názvu rodu. Dokazuje to aj Žofiin podpis "Bosnyak". Členovia tohto rodu sa zapájali do protitureckej obrany.Martin Bosniak sa v roku 1549 zúčastnil trestnej výpravy kráľa Ferdinanda l. proti Matejovi Bašovi, ktorý bol majiteľom hradu Muráň. Táto výprava bola úspešná. Španielske žoldnierske vojsko kráľa Ferdinanda l. pod vedením Mikuláša Salma, dobylo Muráň a potrestalo jeho majiteľa. Martinovi sa však stála osudná obrana hradu Sziget (Sihoť) po boku Mikuláša Zrínskeho,kedy v roku 1566 padol. Ďalšou významnou osobnosťou tohoto rodu je prastarý otec Žofie - Marek Bosniak. Narodil sa okolo roku 1500.  Aj on bol účastníkom viacerých bojov proti Turkom. Dostal sa do zajatia a bol odvlečený do Carihradu, odkiaľ sa mu však podarilo utiecť. Bol v službách Ferdinanda l. Habsburského (1526 - 1564).Ten mu potvrdil šľachtické privilégiá rodu na novej erbovej listine z 27.augusta 1544. Na erbe Bosniakovcov  sa v dolnom červenom poli týčia tri vŕšky, ktoré majú rozličnú výšku. Z horného modrého poľa sa dvíha dvojchvostý lev, ktorý šliape po tureckom polmesiaci, nad hlavou má tri zelené palmové vetvičky a vľavo nad nimi je hviezda. Erb dotváral dvojitý kríž. Marek Bosniak sa zúčastnil bojov proti Jánovi Zápoľskému a vyznamenal sa aj v protitureckej bitke pri Viedni na jeseň roku 1529. Bol hodnostárom komorského panstva Svätý Jur. Jeho manželka Magdaléna bola dcérou Jána Foldeša. Ten vlastnil majetky vo Veľkom Bieli pri Senci. Takýmto spôsobom sa Bosniakovci stali vlastníkmi Veľkého Biela (Magyarbél) a rodina odtiaľ mala aj predikát "de Magyarbél". Týmto sa zaradila medzi uhorské šľachtické rodiny. Marek a Magdaléna mali tri deti: Ondreja, Annu a Žofiu. Anna sa po smrti prvého manžela  Budaja vydala po druhý raz za Františka Čorbu. O Žofii nie sú známe záznamy. Ondrejovou manželkou sa stala Katarína, ktorá bola sestrou palatína Štefana Illésházyho.Rodina sa týmto spôsobom dostala  do príbuzenského vzťahu s najvplyvnejšou šľachtou.Ondrej a Katarína mali štyri deti: Tomáša, Štefana, Magdu a Brigitu. Štefan študoval v rokoch 1598 - 1599 na univerzite v Bologni. Zomrel ako starý mládenec. Magda bola manželkou Františka Fánchyho. On bol veliteľom vojska, ktoré bojovalo v roku 1620 proti nemeckým jednotkám v Rakúsku. Bol vlastníkom majetkov v Bánove pri Nových Zámkoch. Brigita bola manželkou Gašpara Trsťanského. Bol členom kráľovského snemu. Vo svojom testamente uviedol,že jeho kúria v Trenčíne, nazývaná Popellovská, má prejsť do vlastníctva Cirkvi. Neskôr boli v tejto kúrii založené cirkevné rehole ostrihomským biskupom Jurajom Lippayom.Tomáš Bosniak sa narodil v roku 1572 v Bratislave.Je to najpravdepodobnejší dátum narodenia, pretože 26.októbra 1596 Tomáš viedol svoju čatu a v ten istý deň bol aj zranený na viacerých miestach. Vtedy mal 24 rokov. Bol by mladý na to, aby dosiahol takúto hodnosť, keby sa narodil v roku 1575 prípadne 1580.  Od detstva slúžil vo vojsku Tomáša Erdődyho v Chorvátsku. V roku 1602 vystupuje ako husársky kapitán u grófa Illéšházyho. Tu začali ich blízke kontakty, ktoré pretrvali až do smrti. Bol protitureckým bojovníkom. Tomáš Bosniak sa zapojil  do povstania Štefana Bočkaja (1604-1606), tu sa pridal na stranu uhorského povstaleckého vojska. Keď sa o tom dozvedel uhorský kráľ Rudolf ll. (1576-1608), dal obsadiť hrady v Šuranoch, Nových Zámkoch a vo Fiľakove. Avšak Tomáš už v  roku 1605 obsadil Fiľakovský hrad a naspäť dobyl Šuriansky hrad a stal sa jeho kapitánom. V tom čase Bočkajovo vojsko obsadilo takmer celé Slovensko. Nakoniec bola podpísaná mierová zmluva vo Viedni v roku 1606 a znamenala úspech povstania. Rudolf ll. v roku 1608 odstúpil uhorskú korunu Matejovi, ktorý Tomáša Bosniaka v roku 1609 povýšil na baróna.Zúčastnil sa aj stavovského povstania Gabriela  Betlena, kde sa spájal s povstalcami alebo proti nim. Podľa toho ako mu to vyhovovalo.V rokoch 1607-1629 bol kapitánom Fiľakovského hradu, fiľakovskej pevnosti, ktorá v protitureckej obrane mala kľúčový význam, neskôr aj kapitánom Novozámockého hradu. Roku 1617 bol tekovským županom, hornouhorským hlavným kapitánom.Od roku 1624 bol kráľovským ceremoniálom a kráľovským radcom. Bol obratný a rozhodný vojenský veliteľ. V rámci pätnásťročnej vojny sa vyznamenal v bojoch pri Pešti, Ostrihome, Stoličnom Belehrade. V rokoch 1631 a 1632 potláčal vzbury poddaných na juhozápadnom Slovensku. Od tých čias už kráľ nepoveruje Tomáša Bosniaka žiadnymi vojenskými akciami.Tomáš Bosniak mal vo zvyku písať si denník.Okrem iného v ňom píše:,,V roku 1604 na deň svätého Vavrinca som vo Fiľakove prostredníctvom Jána Bakoša a Tomáša Došu popýtal o ruku moju milovanú a milú manželku Máriu Kenderessy (pochádzala z Hevešskej stolice,+1626) i v ten deň sa konalo zasnúbenie.V tom samom roku 26.februára sme mali sobáš vo Fiľakove." Z tohto manželstva sa narodilo sedem detí:  

Tomáš (*1.10.1605 Fiľakovo - +24.4.1627 Eisenstadt - Kismárton), ženatý s Katarínou Zádoriovou (Zádory), dcérou Mikuláša Zádoryho (Zádory) a Anny de Csehy. Pri korunovácii Ferdinanda III., 8.12. 1625 v Šoproni bol pasovaný za rytiera Zlatej ostrohy.

Štefan (*28.7.1607 Fiľakovo - +23.9.1644 Trnava), péčsky, vesprémsky, čanádsky a nitriansky biskup, šaštínsky archidiakon, ostrihomský kanoník a radca panovníka. V rokoch 1640-1642 v Čanádskej stolici vystupoval pod menom "Georgius Blikanich, alias Stephanus L.B. Bosnyák de Magyarbél"

Žofia Bosniaková  (*2.6.1609 Šurany - +28.4.1644 Strečno), známa ako šľachetná pani Strečnianského panstva. Prvýkrát vydatá za Michala Serényiho, druhý raz za Františka Wesseléniho.  

Judita (*1611 Šurany - +po roku 1654), vydatá za Imricha Balašu (Balassa de Gyarmat).

Katarína (*1614 Šurany - +1636), vydatá za Františka Peréniho (Perényi).

Anna (*1615 Šurany - +?)

Magdaléna (*1617 Šurany - +?), manželka Pavla Seréniho