Vígľašský zámok
Krušné časy pre vígľašský chotár a jeho obyvateľov nastali, keď si turci upevnili kontrolu nad dobytými územiami v stredných a južných častiach Uhorska. Obsadili významné obranné hrady Hodejov, Hajnáčku, Fiľakovo, Šomošku, Divín, Modrý Kameň a podmanili si celý Novohrad. Uhorské kráľovstvo sa zmenšilo na tretinu svojej niekdajšej veľkosti a jeho jadrom sa stalo terajšie Slovensko. Turci si rozšírili útočnú základňu aj smerom k Zvolenskej župe. 
Oblasť banských miest totiž predstavovala svojim rudným bohatstvom striebra a zlata, dôležitú hospodársku základňu Uhorska. O jej dobytie sa viedol neobyčajne ostrý turecko-habsburgský zápas. Vígľašskému zámku a jeho okoliu preto pripadlo významné postavenie. Spolu so Zvolenským zámkom boli baštou, ktorá chránila prístup k banským mestám na strednom Slovensku, najmä k Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Kremnici. Z tohto dôvodu sa aj Vígľašský zámok stal terčom tureckých výprav. Nebezpečenstvo ešte viac vzrástlo, keď turci vytvorili Fiľakovskom hrade svoj sandžak. Odtiaľto vypisovali vígľašskému okoliu výhražné listy, v ktorých sľubovali úplné vypálenie dedín, ak sa k nim nepridajú a neurobia hold poddanosti. Mestečká a dediny na cisárskej strane na tom boli najhoršie preto, lebo dane a poplatky platili cisárovi a jeho šľachticom a navyše ich neustále ohrozovali aj turecké nájazdy. Od turkov dostávali také výhražné listy, ktoré ich mali prinútiť k poplatnosti a poslušnosti. V krutosti a vo vyhrážkach vynikal fiľakovský sandžakbeg Kara Hamza. Napríklad v roku 1556 poslal banským mestám takýto výhražný list: „ Vyzývame vás, aby ste už raz prišli k rozumu a poddali sa nám, lebo vojsko jeho veličenstva najjasnejšieho sultána je už na ceste, aby obyvateľov tejto krajiny k poddanstvu prinútilo. Čo vám potom budú osožiť zátarasy vo vašich lesoch, strážne veže a mocné múry vašich miest? Lebo turek pristúpi k vašim zásekom, naši strelci rozprášia vašu jazdu a prebijú sa k vám, ako jeleň rovinou.“ A vzťah fiľakovských begov k blízkym mestám ilustruje aj list bega Aliho adresovaný obyvateľom Zvolena v roku 1591: „ Nariaďujem vám, aby ste písomne hneď odpovedali, či budete platiť daň alebo nie. Lebo ak nechcete, tak buďte ubezpečení, že vás preveľkým vojskom napadnem, vaše mesto do základov ohňom vypálim, vás všetkých spustoším a odvediem do zajatia. Dobre si pamätajte, ako som zbil zvolenských vojakov a koľko hláv, zástav a bubnov som vzal.” Takéto listy dostávali obyvatelia mestečiek pravidelne a veľké množstvo. Mnohé z nich sa v archívoch zachovali. Keď neprišla na listy kladná odpoveď, nasledovali desiatky prepadov, útokov, lúpeží, vypaľovania domov a odvádzanie tunajších mládencov do zajatia. Významná poloha Vígľašského zámku, ho predurčila nielen na obranu banských miest stredného Slovenska, ale aj ako ochranu okolitých dedín a lazov. Vďaka vígľašskej posádke sa turecké útoky vo väčšine prípadov minuli účinkom. Tak tomu bolo aj začiatkom roku 1556, kedy spomenutá posádka zabránila nepriateľovi vpadnúť do Zvolenskej stolice. Fiľakovský beg sa preto rozhodol vyjednávať a 14. apríla 1556 píše výhražný list, v ktorom žiada prejav vernosti a poddanosti. Cisárske vojsko, vidiac turecké nebezpečenstvo, vígľašskú posádku posilňuje o dvesto pešiakov. Veliteľ cisárskych vojsk István Dobó vymenoval za kapitána vígľašskej posádky, svojho bratranca Ladislava Zelemériho, ktorý na posilnenie zámku necháva postaviť dve bašty. V roku 1564 odrazil turecký útok na Vígľaš, napriek tomu, že sa musel brániť proti značnej presile nepriateľa. Popri zámku Vígľaš, hrali úlohu obranných pozícií aj dediny Očová a Slatina, so svojimi kostolmi zmenenými na pevnôstky. 
Zvolenská Slatina sa opevnila v polovici roku 1564, keď sa vybudovala pevnosť okolo katolíckeho kostola, ktorá dostala 100 vojakov. Aj zatarasenie lesných ciest a vytváranie zásekov, tvorilo účinný obranný prostriedok proti nečakaným vpádom. Turci sa snažili u obyvateľstva vzbudiť strach tým, že podpaľovali okolité lesy, ako napríklad roku 1572 pri výprave do Zvolenskej stolice. Dokonca 21. decembra 1575 napadli aj Slatinku, odkiaľ odvliekli mnoho ľudí ako zajatcov. Keď sa však vracali, tak sa im slatinská posádka aj s ľuďmi z okolitých dedín postavila na odpor. Predný voj nepriateľa rozprášili, potom napadli stred výpravy, kde boli zajatci. Všetkých oslobodili, pričom sťali troch tureckých vojakov a troch aj zajali. Keď to zbadala vígľašská posádka, aj táto sa ponáhľala Slatinčanom na pomoc. Aj v roku 1577 sa prihnal ďalší oddiel turkov, ktorý napadol Vígľaš a Zvolenskú Slatinu. Tunajší ľudia sa im však postavili na odpor a turci museli odtiahnuť.
