Socha svätého Urbana

Urban I., sedemnásty pápež v poradí, bol Riman a spravoval cirkev v rokoch 222 - 230. O jeho živote sa veľa nevie, no katolícka tradícia uvádza, že priviedol veľa pohanov do kresťanskej cirkvi a že umrel mučeníckou smrťou. On nariadil aj používanie zlatých alebo strieborných nádob pri omši. Preto ho zobrazovali s kalichom, neskôr so strapcom hrozna v ruke. Čo je však zaujímavé, skutočným patrónom viníc bol iný svätý Urban - biskup Langerský, ktorý žil o niečo neskôr, v 5. storočí.  Podľa legendy sa počas prenasledovania kresťanov skrýval vo vinohradoch a od tých čias sa stal patrónom viníc, ktoré chráni pred krupobitím. Stal sa aj ochrancom vína, vinárov, krčmárov ale dokonca i debnárov. Bol aj ochrancom proti opilstvu. Svätý Urban ako posledný zamrznutý svätý, však má ochrániť úrodu vo viniciach predovšetkým proti mrazu. Ľudová predstavivosť preniesla črty biskupa Urbana na pápeža Urbana. Odvtedy bývajú sochy svätca znázornené ako postava pápeža s tiarou (trojitá pápežská koruna) na hlave a so strapcom hrozna v ruke, alebo ako postava biskupa s mitrou (dvojrohá biskupská čiapka) a v ruke s hroznom. Jeho sviatok bol v stredoveku prvým po ľadových mužoch, čiže už v teplom období, keď vínna réva nasadzuje kvety. Podľa zaznamenanej povesti v čase, keď sa zostavoval kalendár a dávali do neho mená svätých, Urban sa zabával v krčme a domov prišiel dosť neskoro. Ale zaujímalo ho, kam zaradili jeho meno v kalendári. Keď sa to dozvedel, poznamenal, že ho mali dať na stred zimy. Vtedy by vedel zamraziť aj teľa do kravy a dieťa do ženy. Vinohradníci si ho uctievali, snažili sa získať jeho podporu a modlitbami si vyprosiť u neho priazeň a predovšetkým ochranu úrody vo viniciach. Mnohí na jeho počesť postavili a vysvätili pekné kaplnky, ku ktorým sa chodievali modlievať procesie v deň jeho sviatku. Na kopcoch vinohradov a pri cestách vedúcich k nim, stáli ešte donedávna solitérne sochy tohto svätca. Všemožné spôsoby naklonenia si tohto patróna, udržali sa v praktizovaní archaických úkonov súvisiacich s ovíjaním jeho sochy girlandami rozvinutej vinnej révy. A keď uchránil úrodu pred mrazmi, kládli k jeho nohám nádoby s vínom. Niekedy sa ľudia aj spontánne rozhnevali na svätca, ktorý nepriniesol dobré počasie napríklad tak, že ho vyšibali prútmi, polievali špinavou vodou, opľúvali, alebo ak na jeho deň pršalo, vliekli svätcovu sochu po zemi a hádzali ju do potoka. Podľa ľudovej legendy, zomierajúci slepý Urban chcel posvätiť viničné prúty, ale vinohradníci mu zo žartu doniesli černičie. Odvtedy černičie nikdy nezamŕza a vinohrady ničí mráz. Pranostika hovorí, že keď sa Urban smeje, vinohrad plače. Socha svätého Urbana vo Fiľakove bola postavená v roku 1796 pod vinicami v mestskej časti Urbánka. Na hlave má biskupskú mitru, v ľavej ruke drží strapec hrozna a v pravej evanjélium. Počas mnohých rokov sa stala terčom hnevu i žartov. Zrútenú sochu dali do poriadku a slávnostne odhalili 25. mája 1920. V terajšom stave je od roku 1997, kedy ju mesto dalo znova zreštaurovať.