Cebriánova kúria

Dôstojník cisársko-kráľovskej komory gróf Antal Cebrián - Figuerollas pochádzal zo Španielska. Na konci 18. storočia ho vojenská dráha zaviedla do Uhorska, kde sa mu tak zapáčilo, že sa rozhodol usadiť sa. Požiadal aj o maďarskú príslušnosť. Od cisárskeho kapitána grófa Antala Forgácha odkúpil časť haličského majetku so sídlom v Slatinke pri Lučenci. Gróf Antal Cebrián mal syna grófa Lászlóa Antala Cebriána (1787-1883). V roku 1820 mali v okolí Fiľakova majetok o rozlohe 600 holdov zeme, preto sa rozhodli postaviť si tu kaštieľ hodný ich mena, v ktorom potom rodina bývala do roku 1860. Začali ho stavať v roku 1846, dokončili presne na grófove šesťdesiate narodeniny v roku 1847. Gróf László Antal Cebrián mal dvoch synov. Starší gróf Ferenc Cebrián (18.1.1811 - 6.3.1875) zomrel bez potomkov. Rozsiahly majetok Cebriánovcov preto po jeho smrti prešiel na mladšieho brata grófa Lászlóa Cebriána (nar.1823 vo Fiľakove - zom.11.10.1901). Od roku 1850 bol členom cisárskej a kráľovskej komory, neskôr aj hornej komory. Vojenskú kariéru ukončil v hodnosti kapitána. Mal tri deti: grófku Máriu Cebrián (1865 – 1931), grófa Istvána Cebriána (1868 – 1901), ktorý ako „ultimus familiae“ - posledný člen rodiny tragicky zahynul vo veku 32 rokov po páde z koňa vo francúzskom meste Lames. A tak poslednou majiteľkou kaštieľa zostala najmladšia dcéra, grófka Róza Cebrián (1870 - 1944), ktorá sa vydala za veľmi známeho huslového virtuóza Jenő Hubayho. Manželia však bývali v Budapešti, preto sa rozhodla po smrti sestri Márii v roku 1932, fiľakovskú časť Cebriánovského majetku predať. Naozaj posledným majiteľom kaštieľa sa tak stal barón György Bakach-Bessenyey. Ani ten sa však vo Fiľakove nezdržiaval a po skončení II. svetovej vojny sa dokonca ani nevrátil z USA, kde žil a nakoniec aj zomrel. Toľko história. Jednoposchodová, podpivničená budova bola postavená v klasicistickom štýle, na užšej strane fasád s netradične situovanou portikou a pilierovou arkádou. Obklopoval ju menší park s jazierkom. S dvoma voľne stojacími vedľajšími budovami vytvárala malý dvor. Prostrednú časť južného hlavného priečelia klasicistickej hlavnej budovy zvýrazňuje portika s tympanónovým štítom. Na pohľadniciach zo začiatku 20. storočia je dobre viditeľné, že na severnej strane mala pôvodne tiež stredný rizolit, nadnes ju však rozšírili nenápadnou časťou. Bočné fasády členia široké, mierne vypuklé rizality. Exteriér je značne zmenený, na niektorých miestach sa zachovali pôvodné výklenky kachieľ a sôch. V pivnici sa zachovala pôvodná valená klenba. K hlavnej budove sa pripájajú dve vedľajšie budovy s obdĺžnikovým pôdorysom, ktoré mohli pôvodne tvoriť hospodárske krídlo. Na katastrálnej mape z roku 1860 je dobre viditeľný anglický park, ktorý zdobili kľukaté chodníky a do tvaru ostrovčekov vytvorené skupiny stromov. Od roku 1956 bola v budove poliklinika. Roku 1962 bola k severnej fasáde pribudovaná časť, ktorou sa kúria rozšírila. Budova nadnes stratila pôvodnú pompéznosť, ale z hľadiska panorámy mesta je určujúca a pripomína atmosféru štyridsiatych rokov 19. storočia.