Hrad Hajnáčka

Hrad na strmom sopečnom brale pravdepodobne postavili po tatárskom vpáde v druhej polovici 13. storočia. Patril rodu Hontpázmányovcov, ktorí však boli prívrženci Matúša Čáka, preto ho kráľ od nich skonfiškoval a dal Széchenyiovcom. Neskôr patril Pálócziovcom, Bebekovcom a dvakrát ho obsadili aj Turci. Po Moháčskej bitke a po obsadení Budína roku 1541, turci zaplavili väčšiu časť Uhorska. A keď v roku 1554 nečakane obsadia aj najmocnejší novohradský hrad Fiľakovo, Hajnačka sa ocitá v priamom susedctve s turkami. Tí sa však príliš nemali k ďalšiemu činu a posádky hraničných pevností márne čakali na ich útoky. Neblahé dôsledky tohto stavu však pocítila Jelšava v roku 1556, keď turci z Fiľakova vtrhli do muránskej doliny. V meste zhorelo 180 domov a 400 obyvateľov bolo odvlečených do zajatia. V roku 1559 ktorýsi Osman vyzval urodzeného pána Juraja Bubeka na súboj pod Hajnáčkou. Na súboj sa zbehli turci z Fiľakova a uhorskí vojaci až z Jágru (Eger). Súboj naostatok prerástol do otvorenej šarvátky, kde sa všetci div že nepobili. Dokonca sám veliteľ hradu Michal Šárközi, ktorý na duel privolil a nakoniec sa márne snažil upokojiť rozohnené vášne, potom sám ležal v pevnosti s ťažkými ranami. V tých časoch (podľa svedectva Šimona Forgácsa) bola Hajnáčka silný a obranyschopný hrad. Avšak v druhej polovici apríla 1566 sa Turkom nečakane naskytla príležitosť na dobytie hradu. Kapitán sa s časťou posádky vybral do Egru. Tureckí vyzvedači hneď doniesli správu fiľakovskému begovi Mahmudovi. Netrvalo dlho a turci s použitím lesti a rebríkov hrad obsadili. Ako všetky okolité hrady, aj tento nakoniec opustia až v roku 1593 po oslobodení Fiľakova. Podľa súdobých prameňov sa hrad po oslobodení v roku 1593, dostal do vlastníctva rodiny Lórántffyovcom, neskôr Vécseyovcov. Posledné správy sa zachovali z roku 1744, kedy bol ešte relatívne zachovaný, potom však začal chátrať. V súčasnosti sú viditeľné len zvyšky niektorých múrov, schody a pivnica. Z príkazu konfiškácie a poverenia komory vyhotovil Mihály Dióssy z Levíc inventár hradu s dátumom 20. máj 1685. Conscriptio et aestimato castellum Aynacskő (Caput bonorum): V dolnom hrade stojí stará bašta, ktorá má tri poschodia. Na najvyššom je umiestnené strelivo, húfnica a sú tu uskladnené rôzne potrebné veci. Je tu obrovská debna  na obilniny (vulgo Hombar) približne veľkosti 300 Bratislavských meríc (prepočet =21567,3 litra). Na druhom poschodí je umiestnený  sklad obilnín a rôznych potravín ako je napríklad slanina a iné. Na najnižšom poschodí je maštaľ pre tridsať koní. Vedľa bašty je postavená miestnosť pre koč, jeho hodnota je 100 florinov, nad tým je postavená stavba s piatimi miestnosťami, je postavená v kombinácii kameňa a dreva. Taktiež v dolnom hrade stojí dvojposchodová stavba, na spodku je z kameňa postavená maštaľ pre kone, zmestí sa ich sem šestnásť. Na poschodí sú z kameňa postavené tri izby a nad tým je poschodie, kde sa nachádza šesť komôr, sčasti postavené z kameňa a sčasti z dreva. Vedľa maštale je postavená kuchyňa, ako stavebný materiál bol použitý kameň. V strednej časti hradného areálu je jedáleň a dve izby, nad nimi je dvojposchodová stavba slúžiaca ako sklad na obilniny, strecha je pokrytá šindľami. Pod jedálňou je komora na potraviny, vínna pivnica, taká istá debna na obilniny ako je vyššie uvedené.  Ďalej je sklad jačmeňa na výrobu piva a cisterna. Nad spomenutou jedálňou je ešte jedna izba postavená z kameňa. Najvyššia poschodie hradnej veže je majetkom viacerých zemepánov. Na vrchole hradu sú umiestnené dve dvojfuntové a štyri štvorfuntové tarasnice a jeden mažiar, toto všetko je spoločné s ďalšími zemepánmi.  V strednej časti hradu bola do brala vytesaná miestnosť na uloženie pušného prachu a streliva. Pod hradom je na drevených stĺpoch postavený senník, slúžiaci aj na uskladnenie voza a ďalej je tu pôda ktorú obrábajú poddaný, ďalej sklad sušeného ovocia, miestnosti na uskladňovanie ľadu, včelárska záhrada, dve záhrady na siatie, ovocný sad, dve záhrady na pestovanie kapusty a trávnatá časť. Nachádza sa tu aj rybník a mlyn, súčiastky do mlynu sú uskladnené v hrade. V ďalšej písomnosti zo dňa 24. januára 1791 sa dozvedáme, že z pozície bývania a zariadenia hradu je vhodný aj pre najvyššie šľachtické rody, opisuje sa však už ako stavba s chýbajúcimi oknami a zariadením v dvoch krídlach s poschodím vo vnútri s dvomi krbmi a miestnosťou, kde je pec na pečenie chleba, popísané komory tak isto ako v písomnosti hore vyššie. Maštaľ pod hradom bola uplynulého roku vypálená kurucmi aj tá je teraz úplne prázdna s výnimkou dvoch oslov, ktoré slúžia na donášku vody do hradu. Upresnený je ovocný sad uvedený ako slivkový. Z popisu mlynu je možné určiť, že išlo o  takzvaný suchý jednokolesový kamenný mlyn. Celý majetok odovzdáva komora Adamovi Draškovičovi. Iná listina z 30. apríla 1684 nám popisuje vnútorné vybavenie hradu v jednotlivých miestnostiach. Uvedieme aspoň, čo mal šafár hradu v svojej miestnosti: 10 kusov údenej šunky, 6 ks železnej rošty, 2 ks povrazov z viniča, železná brána na práce v poli, 4 ks cínové umývadla, 4 ks medené hrnce do kuchyne, 2 ks medené mažiare, medený hrniec na pálenie alkoholu, mlynček na soľ, strúhadlo na kapustu, kovové náhradné diely do mlynu, železné piliny, 2 ks železné ražne, železné vedro, 2 ks železných profilov tvaru koľajnice, 3 ks dieže na múku. Súdok na múku s objemom 32 bratislavských meríc, 4 ks tohtoročných kožiek barančekov, 4 ks vlaňajšie kožky barancov, 6 ks k životu potrebných malých vaní a súdkov, cínový kotlík,  v drevenej truhlici 10 meríc múky, 6 ks slaniny, 21 ks rebierok,  21 kusov masti a neuvedené množstvo kamennej soli.