Berchtoldov kaštieľ
Pôvodný neskoro-barokový kaštieľ musel byť postavený niekedy začiatkom 19. storočia, nakoľko prvá vojenská mapa lokality ho ešte neeviduje. Ale na mape z roku 1817 je už zobrazený. A vďaka kresbe v prvej tlačenej monografii Novohradu z roku 1826 od Antala Mocsáryho poznáme aj jeho podobu. 
Na vyobrazení druhej vojenskej mapy z roku 1854 môžeme pozorovať aj zmeny pôdorysu budovy a jej okolia. Spolu s parkom nachádzame kaštieľ aj na farebnom pláne Fiľakova z roku 1860. Podľa zdrojov ktoré máme k dispozícii, nechal zchátralú poschodovú budovu kaštieľa nanovo prebudovať gróf Antal Berchtold v roku 1826. Rodina Berchtold pochádzala z Tirolska. Starošľachtické postavenie získali 15. apríla 1564, ríšske šľachtictvo 5. januára 1616. Jakub Berchtold sa 25. apríla 1633 stal rakúskym a 4. mája 1633 aj ríšskym barónom. V tom istom roku 17. júla získal české barónstvo. Rodina bola zásluhou Mathiasa Ernesta (1632-1678) dňa 29. júla 1673 povýšená do grófskej hodnosti. Uhorská vetva rodiny sa odvíjala od fiľakovského rodáka Antala Berchtolda (1798-1875) ktorý podnietil aj prestavbu kaštieľa v rokoch 1826-1830. Synovia Richard (Novohradský veľkostatkár) a Arthur (vlastník majetkov v chorvátskej Moslavine) sa s obľubou vracali a bývali na fiľakovskom panstve. Gróf Arthur Berchtold (1843-1929) sa narodil vo Fiľakove. Ako predseda korčuliarskeho spolku, ktorý vznikol roku 1888, usporadúval na klzisku pri kaštieli preteky i spoločenské zábavy. V rokoch 1872-74 a 1896-1901 bol ako člen liberálnej strany poslancom v uhorskom sneme za Fiľakovský okres. V roku 1901 sa vzdal mandátu. V rokoch 1905-1906 bol hlavným županom Novohradskej stolice. Fiľakovské panstvo o rozlohe 3 000 holdov zeme v roku 1887 odkúpil Ľudovít Stephani. V druhej polovici 19. storočia dal budove novšie barokovo-klasicistické prvky jeho syn Ervin Stephani. Keď sa jeho dcéra Magdaléna vydala za Ferdinanda Herolda, celý majetok prešiel ako veno do vlastníctva rodiny Herold. Na konci druhej svetovej vojny, v decembri 1944 rodina opustila krajinu. Vtedy miestny občania poodnášali z kaštieľa knihy aj nábytok. Po príchode sovietskej armády v budove zriadili nemocnicu. Po roku 1945 bola sídlom okresného úradu a neskôr v nej bola umiestnená aj stavebná škola. Od roku 1971 sídli v kaštieli Gymnázium. 
Pôvodný barokový charakter kaštieľa sa v dôsledku častých opráv čiastočne stratil. Kaštieľ stojí voľne, má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný, podpivničený a obkľúčený námestím a parkom. Jeho trojaxiový stredný rizalit hlavného schodišťa je krytý manzardovou strechou. Zvlášť pekná je z dreva vyrezávaná, maľovaná ozdoba pôvodnej barokovej korýtkovitej klenby vstupnej haly. Dendrologický park za kaštieľom vznikol z pôvodných tureckých záhrad, použitím zachovaných drevín. V druhej polovici 19. storočia ho rodina Stephani premenila na anglickú záhradu. Vtedy sem implementovali z rôznych krajov Európy platan javorolistý, borovicu čiernu, smrek obyčajný, zo severnej Ameriky pochádzajúci jaseň ale i posvätný strom Japonska, Kórei a Číny ginko dvojlaločné. Park bol kedysi oplotený a voľne v ňom žili jelene, srnčia zver a v jazierku plávali labute. Malá zoologická záhrada bola v tom čase prvá svojho druhu v hornom Uhorsku. Rozloha parku je 8,2 ha a obsahuje 16 taxónov drevin, medzi ktorými je aj niekoľko vzácnych cudzokrajných stromov. Menšie parčíky však vznikli aj pri Koháryho kúrii koncom 18. storočia a pri Cebriánovej kúrii v roku 1847.
