Mocsáryovci
Rod Mocsáryovcov patril medzi najstaršie v novohradskej župe a údajne aj v Uhorsku. Pochádzal z osady Lapujtő a Bocsár, čo boli dve susedné dediny, ktoré časom splynuli a volali sa Bocsár. Ich predkami boli syn Keliana grófa a syn Bocsára grófa, ktorí r.1279 na majetku Tereny umiestnili prisťahovalcov. Bezpečné stopy rodu pochádzajú z r.1303, keď sa prvýkrát nachádzajú na doklade zo Šomošky.Tam sa už spomínajú ako susední veľmoži. Z tohto rodu bol Juraj, ktorého syn Ján 1330-1341 mal majetok Bocsár. Od tejto doby sa dá už rod dobre rekonštruovať až po rok 1911. Baláž Mocsáry r.1491 uzavrel 
dohodu s Michalom Berényim,že ak niektorého rod bude bez potomkov, majetky prejdú na druhého účastníka zmluvy.Túto dohodu potvrdil aj Ladislav II. Baláž Mocsáry II.(1540-1541) bol správcom Fiľakovského hradu. Tento potomok začal používať od r. 1541 meno Mocsári, asi preto, lebo v tom čase sa obec Bocsar volala Mocsar. Mal dvoch synov: Juraj /1570-1613/ a Gergely /1580-1603/. Tým sa rod rozdelil na dve vetvy.Títo dvaja bratia od kráľa Rudolfa r. 1580 dostali rozsiahle majetky. Niektoré boli až na Liptove, niektoré v okolí Fiľakova (Muľka, Kurtáň,Nové Hony) niektoré na území dnešného Maďarska. Gergely r. 1596 bol na príkaz kapitána Nyáriho z Egerského hradu vyslaný ako posol, ktorý šiel požiadať o pomoc princa Miksu na protiturecký odboj. Z tejto rodiny pochádzal ďalej František , ktorý bol členom Wesselényiho sprisahania, preto bol väznený na Fiľakovskom hrade v roku 1671. Štefan Mocsáry sa zúčastnil Rákocziho povstania. V r.1711 ušiel do Poľska, kde sa skrýval.V Poľsku bol údajne do r. 1727 a v r. 1731 sa stal podžupanom v Hevesi. Ďalej by nasledoval rad mien príslušníkov tohto rodu, ktorí zastávali na svoju dobu významné funkcie vojenské, politické, kráľovský radca, kráľovský komorník, historik, maliar obrazov, dokonca bol Ľudovít Mocsáry (nar.26.10.1826 v Kurtáni) prvý predseda ľavicovej strany. Podľa niektorých historikov bol rod Mocsáryovcov rozsiahly, ale dosť chudobný a preto sa jeho príslušníci snažili uplatniť ako vojenskí dôstojníci, kde za udatnosť dostávali od panovníkov majetky. Tak to bolo aj v r. 1540, keď Balážovi Mocsárymu za verné služby boli darované majetky vo Veľkej Vsi. Ako to vyplýva z niektorých dokumentov z 19. stor. príslušníci rodiny Mocsáryovcov žijúci vo V. Vsi sa podpisovali do cirkevnej kroniky Ferencz Mocsary de Bocsar, alebo Dionis Mocsary de Bocsar. Týmto chceli zvýrazniť svoj pôvod z osady Bocsar, ktorá už zanikla. Na erbe rodiny bol lev idúci sprava doľava, na hlave mal korunu, díval sa doľava. Vo svojej pravici drží topor. Má zdvihnutý chvost, nad ktorým je vľavo šesťcípá hviezda a pod ňou je polmesiac. Na prilbe pod erbom je lev s hviezdou a mesiacom. Pokrývka je modrá prešívaná zlatom, červená časť prešívaná striebrom. Ako som už uviedol, rod Mocsáryovcov vo Veľkej Vsi vymrel Bélom Mocsárym v r. 1890. Rod bol rozvetvený a jeho príslušníci, prípadne vzdialení príbuzní snáď ešte žijú niekde na území Maďarska.V publikácii „Dejiny Novohradu“ sa uvádza, že v r. 1850 zemepán vo Veľkej Vsi od bývalých poddaných žiadal finančnú náhradu za robotu, ktorú im odpustil na svojom majetku.
