Perényiovci
Patrili k najvplyvnejším a najbohatším magnátskym rodom severného Uhorska v 14.-16. storočí. Starý uhorský šľachtický rod pochádzal z obce Perín v Abovskej stolici neďaleko Košíc. 
Najstarší známy člen rodu komes Urban dostal roku 1292 od kráľa Ondreja III. donáciu na obec Perín a podľa nej sa v stredoveku označovali predikátom de Perén. Od 14. storočia viacerí členovia tohto rodu zastávali rôzne významné funkcie v štátnej správe a nakráľovskom dvore(dvaja palatínovia, krajinskí sudcovia, mnoho županov stolíc Abov, Zemplín, Šariš, Ugoča a Užhorod). Rod v 14. storočí získal panstvo Veľká Ida, ktoré sa stalo ich hlavným sídlom. Na východe severného Uhorska vlastnili Perényiovci obrovské majetky. Koncom 14. storočia začali prenikať do Zemplína, v roku 1387 získali trebišovské hradné panstvo a listinou datovanou zo 4. mája 1408 kráľ Žigmund daroval dedičným právom Imrichovi Perénimu mestečko Stropkov s 30 obcami a aj iné majetky. Začiatkom 15. storočia získali rodový erb. V roku 1435 kráľ Žigmund dáva fiľakovský hrad do zálohy za 4000 forintov Imrichovi II. Perényimu. Bol to syn Petra Perényiho (pravnuk comesa Urbana Doboša) a stal sa najdôležitejším diplomatom kráľa Žigmunda (učil sa na pražskej univerzite). V roku 1397 bol hlavným pohárnikom, roku 1412 ako tajný kancelár, podpísal záložnú listinu pre 13 spišských miest. Imrich Perényi viedol v Malej Ázii tie diplomatické jednania, ktorými chcel kráľ Žigmund dosiahnuť východný protiturecký odboj.V roku 1403 dostal za svoje služby veľké majetky. Roku 1408 na počesť Svätého Jána založil kláštor, ktorý slúžil aj ako pohrebné miesto rodiny. V kostole sa našiel jeho náhrobný kameň s rodovým erbom z červeného mramora. Mal synov Štefana a Jána. Fiľakovský hrad sa po druhýkrát dostáva do zálohy 5.novembra 1438. Kráľovná Alžbeta ho dala za 6000 forintov hlavnému kráľovskému pokladníkovi Jánovi Perényimu. Ten uskutočnil na hrade značné stavebné premeny. V prvom rade ho opevil, ale na múroch urobil aj estetické zmeny. Najal si na to uznávaných, hlavne talianských staviteľov, ktorých práca zanechala stopy dodnes. Napríklad renesančne stavaná Perényiho bašta je ich zásluhou. V strednom hrade to boli renesančné stavby a ubytovacie priestory, ktoré slúžili na pohodlnejšie bývanie majiteľov. Žiaľ počas niekoľkých obliehaní boli úplne zničené. Fiľakovo bolo v tom čase mestečko s právom mýta (Oppidum Fylek). Ján III. Perényi (zomrel roku 1458, pochovaný v Trebišove) ktorý bol od roku 1438 zemplínským županom, podporoval kráľa Žigmunda a neskôr jeho zaťa Alberta. V roku 1439 s Dionízom Szécsim a Simonom Rozgonyim viedol v Ľubovni mierové rokovania s poliakmi po Albertovej smrti. Podporoval pozvanie Vladislava I. na Uhorský trón. Neskôr bojoval proti husitom po boku Hunyadiho, hlavným pokladníkom zostal aj počas jeho vládnutia, aj po nástupe kráľa Mateja na trón. V roku 1456 bol kapitánom hornouhorských vojsk. S manželkou Katarínou Kórógyi mali troch synov: Petra, Štefana a Mikuláša. V týchto časoch sa v Uhorsku šírila silná vlna husitizmu a turecké nebezpečenstvo, ale na Fiľakovskom hrade stále vládli katolícky založení Perényiovci, ktorí sa „bratríkov” nijak zvlášť neobávali. Pán hradu Štefan Perényi totiž viedol podobný spôsob života, ako oni. Tak isto kradol, lúpil, zabíjal a prepadával obyvateľov okolia. Dokonca v nejednom prípade spolupracoval aj s husitmi. V roku 1445 spoločne s hajtmanom Talafúsom prepadli a olúpili zemanov gemerskej stolice, ktorí sa práve radili a zasadali v Gemeri. O korisť sa podelili ako najlepší priatelia. Do roku 1457 vládol krajine Ladislav V., ktorý v liste z 10.januára 1455 potvrdil práva Perényiovcov na Fiľakovský hrad a mesto s možnosťou vyberania mýta. Po jeho smrti nastupuje na trón syn Jána Hunyadiho. Matej vyhnal z krajiny husitov a pripravoval ťaženie proti turkom, na to však potreboval peniaze. Požadoval daň od najbohatších pánov, ktorí o tom samozrejme nechceli ani počuť a búrili sa. Na trón chceli dosadiť rovnomenného syna poľského kráľa Kazimíra. Dvaja z vodcov sprisahania boli aj Mikuláš a Štefan Perényiovci. Peter v tom čase už nežil. Keď sa ich zámer nepodaril, boli nútení roku 1474 verejne prisahať vernosť kráľovi Matejovi. Štefan bol dokonca v rokoch 1472-1478 majstrom kráľovských taverníkov (magister tavernicorum regalium) a vlastnil veľký majetok. Spôsob života však nezmenili a naďalej lúpili, zabíjali, vydierali, razili falošné peniaze, prepadávali obchodníkov, ktorí prechádzali cez mesto a varovania kráľa nebrali ani len do úvahy. Keď už kráľa omrzelo počúvať sťažnosti na ich činy, poveril svojho dvorana Andrása Botha, aby nastolil poriadok. Nakoľko pekné slovo nepomohlo, obliehaním obsadil stropkovský hrad, počas ktorého hradný pán Mikuláš Perényi zomrel. Potom sa kráľovské vojsko presunulo pod Fiľakovo. Štefan Perényi však ani napriek týmto udalostiam hradnú bránu neotvoril a začal na nepriateľa strieľať z diel. Nakoľko sa tento oddiel neukázal dosť silný na obliehanie, kráľ Matej roku 1483 poveril obsadením hradu svojho vtedy najudatnejšieho veliteľa Andrása Lábatlana. Aj za pomoci vojska vystaveného stolicami a mestom Košice začal obliehať Fiľakovský hrad. Pán Štefan Perényi privítal vojsko delovými salvami a zabarikádoval sa na hrade. Počas obliehania, vidiac ohromnú presilu, však z hradu ušiel a ten sa dostal do rúk kráľa. Hrady, ako časť Perényiovského majetku, neskôr získal späť Štefanov syn Imrich III. Perényi (? - 5. februára 1519). Ako palatín si vzal za manželku Dorotu Kanizsai, vdovu po svojom predchodcovi palatínovi Petrovi Gerébovi, s ktorou mal päť synov: Peter Perényi (1502-1548) bol strážca kráľovskej koruny, sedmohradský vojvoda. Gabriel Perényi (1532-1567) hlavný župan Abovskej stolice, kapitán hornouhorských vojsk. Keďže zomrel bezdetný, s ním vymrela aj tzv. palatínska vetva rodu. Mikuláš Perényi bol vacovský biskup. František Perényi sa ako osemročný sa dostal do tureckého zajatia. František Perényi (?-1526) varadínsky biskup, zas zomrel v bitke pri Mohácsi.
