Mauzóleum rodiny Stephani
V roku 1887 šesťdesiat tri ročný inžinier Ludwig Stephani, odkúpil od grófskej rodiny Berchtoldovcov fiľakovské panstvo o rozlohe viac ako 3400 holdov zeme. Ludwig, ktorý pochádzal zo staronemeckej šľachtickej rodiny sa narodil 22. júna 1824 vo Wertheime. 
Bol jedným zo šiestich detí Franza Stephaniho, majiteľa fabriky v talianskom Terste a jeho ženy Albertini Zöbel. Študoval v Karlsruhe, kde získal inžiniersky diplom, neskôr chodil na študijné cesty do Anglicka. Po návrate nechal v Nemecku postaviť viacero tovární na svietiaci plyn. Podľa jeho návrhov v roku 1856 postavili aj prvú továreň na svietiplyn v Maďarsku. Bol zakladateľom a riaditeľom združenia ,,Józsefvárosi Légszesztársulat". Jeho meno môžeme nájsť od roku 1885 aj v zozname zakladateľov Maďarského združenia umeleckého priemyslu. Roku 1851 si vzal za ženu dcéru riaditeľa Peštianskej maďarskej obchodnej banky (Pesti Magyar Kereskedelmi Bank) Lajosa Rózsu Kunhalmiho a tým založil maďarskú vetvu rodiny. Ludwig a Fanny žili v Budapešti, kde vlastnili byt na Múzeum körút č. 31, ako aj vilu s priľahlým parkom vo Ferenchalme. Ich jediný syn Ervín sa narodil 6.októbra 1872 v Budapešti. Ukončil technickú univerzitu, no napriek predstavám svojho otca si radšej vybral hospodárstvo a stal sa poslucháčom Hospodárskej akadémie v Magyaróvári. V roku 1894 ešte ani nie dvadsať dva ročný Ervín prevzal riadenie fiľakovského hospodárstva, ktoré pozostávalo z 3 400 katastrálnych holdov zeme. Z toho 30 holdov bolo pozemkov a záhrad, 1240 holdov ornej pôdy, 118 lúk, 1020 pastvy, 966 lesa, 18 viníc a 8 holdov územia bez platenia dane. Mal stajne s 59 koňmi, osem koní používal na zapriahanie do koča. Hovädzí dobytok v počte 257 kusov a 1600 kusov oviec zabezpečovalo dennú produkciu mlieka až 180 litrov. Med pre miestnu spotrebu produkovalo 80 rodín včelstva. Za vynikajúce výsledky v lesnom hospodárení, mu roku 1896 udelili štátne vyznamenanie. Dominantné druhy boli dub, buk a ihličnaté dreviny o ktoré sa pravidelne staral podľa prevádzkového plánu. Produktom bolo palivo. Zaoberal sa aj vinohradníctvom a pestoval druhy hrozna na víno ako: Kadarka, Ezerjó, Burgundské, Rýnsky rizling a na konzumáciu hlavne Chasselas. Pracovnú silu získaval z okolia. Nádenníci dostávali za robotu 100-300 fillérov, ženy 80-140 fillérov. V mestskej časti zvanej "Szentfali" postavil parnú tehelňu s rozlohou 12-13 holdov. Stálo na nej 17 stavieb, z ktorých dvanásť bolo na sušenie tehál. Hybná sila pozostávala z 27 parných strojov. Pracovalo tu do 60 robotníkov, z toho 6-8 žien. Ročná produkcia predstavovala dva milióny tehál. Bol tiež majiteľom kameňolomu v Konrádovciach, kde ťažili bazalt a v neďalekých Čakanovciach inicioval zahájenie odkrývacích prác pre ťažbu hnedého uhlia. V júni 1897 sa oženil s Edinou Lossonczy z Lučenca. Manželia bývali vo Fiľakove, po väčšinou v prízemnej časti kaštieľa. V tomto roku udelil kráľ Ludwigovi Stephanimu aj šľachtický prívlastok Fiľakovský. V marci 1902, vo veku 63 rokov, zomiera v Budapešti jeho manželka Fanni. Koncom 19. storočia začali na konci niekdajšieho anglického parku vo Fiľakove, na malom vŕšku zvanom ,,Kistemető " stavať secesnú stavbu, mauzóleum rodiny Stephani. Zhodou okolností, po dokončení hrobky, 7. júna 1907 osemdesiat tri ročný Ludwig Stephani zomiera v Budapešti. Jeho pozostatky previezli do Fiľakova vlakom a uložili v rodinnej hrobke. V roku 1927 vo veku 55 rokov náhle zomiera aj jeho syn, zemepán Ervin Stephani. Na poslednej ceste k vtedy ešte nádherne udržiavanej rodinnej hrobke ho vyprevádzalo takmer celé mesto. Dnes už bohužiaľ vieme, že nie na večný odpočinok. Niekoľko rokov po II. svetovej vojne, novodobí ničitelia vylámali a vyrabovali mauzóleum na Malom cintoríne. Neštítili sa ničoho, ani vynesenia kostier nebožtíkov, ani zahrania si futbalu s ich lebkami. V súčasnosti je mauzóleum majetkom evanjelickej cirkvi, nachádza sa vo veľmi zlom stave a potrebovalo by komplexnú opravu.
